názov: Ara arakanga
odborný názov: Ara macao
dĺžka: 81 – 96 cm
rozpätie krídel: 100 cm
váha: 800 – 1 200 g
dĺžka života: 50 a viac rokov
Prvým Európanom, ktorý pozoroval Ary arakangy vo voľnej prírode bol portugalský rytier Pêro Vaz de Caminha. V Mexiku bol prvým, kto tento druh zdokumentoval, Fray Bernardino de Sahagún a vzhľad tohto druhu znázorňuje v knihe Historia general de las cosas de la Nueva España.
V roku 1520 španielsky dobyvateľ Hernán Cortés navštívil súkromnú zbierku zvierat aztéckeho panovníka Montezumu, vládcu Tenochtitlanu. Tam vo svojom diele Cartas de Relación, ktorý vytvoril
na prianie Karola V., podrobne popísal zariadenie, v ktorom panovník choval tieto papagáje, jednak pre radosť a jednak pre ich pestré perie, ktoré používal ako ozdobu svojho tela.
Kópie tohto dokumentu sú dodnes uložené v Indickom archíve v Seville. Už za čias Cortésa sa Ary arakangy začali objavovať v Európe a tento fakt je zvečnený aj na množstve obrazov.
Prvý odchov sa pripisuje L. Chamnessovi z Kalifornie, ktorý úspešne odchoval mláďatá v roku 1916.
Fakt, že sa tento druh veľmi dobre odchováva v zajatí je dôvodom, prečo svetové chovateľské asociácie prvoodchovy ani nedokumentovali.
Hoci je tento druh vo voľnej prírode pomerne rozšírený, v dôsledku straty prirodzeného prostredia, lovu domorodými kmeňmi a útokmi predátormi (jaguáre, orly) dochádza k úbytku voľne žijúcej populácie a preto bol tento druh zaradený do Dodatku 1 Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi (CITES).
Pri Arách arakangách rozlišujeme 2 poddruhy: Ara arakanga juhoamerická (Ara macao) a Ara arakanga stredoamerická, alebo inak nazývaná aj mexická (Ara macao cyanoptera). Hlavným rozdielom medzi týmito poddruhmi je, okrem miesta výskytu, ich sfarbenie. Ara arakanga juhoamerická má na krídlach aj pás pierok zelenej farby, ktorý oddeľuje žlté pierka od modrých, zatiaľ čo Ara arakanga stredoamerická toto zelené sfarbenie nemá.
Tento druh je pomerne rozšírený. Väčšinou sa vyskytuje v nížinných dažďových pralesoch, mangrovoch a v suchých savanách pozdĺž riek. Nájdeme ho od Mexika až po vysokohorské oblasti Kostariky. Ďalej v Paname, Kolumbii, Brazílii, v Peru a aj v Ekvádore. Stretnúť sa s nimi môžete aj na ostrove Honduras, kde však žije už len okolo 1 000 jedincov (pozorovanie z roku 2015). Jedna izolovaná populácia sa vyskytuje aj na panamskom ostrove Coiba.
Ara arakanga nemá príliš spoločenskú povahu a zvyčajne sa vyskytuje len v pároch alebo malých rodinných skupinách. Nájsť veľký kŕdeľ je pri tomto druhu veľmi vzácne.
„Niet pochýb o tom, že Ara arakanga je impozantný papagáj. Vzhľadom na ich veľký temperament,
nezávislosť a nepredvídateľné chovanie však neodporúčam, aby si ju zadovážili začiatočníci. Ak sa majiteľ naučí rozumieť papagájej reči tela a porozumie ich špecifickej povahe, môžu byť tieto ary skvelými spoločníkmi do domácnosti. Jedná sa o bystrých, zvedavých a nadaných imitátorov.“ (Tony Silva, Arové, 2018, ISBN: 978-80-270-4743-7; preložené, upravené).
– Ara arakanga je národným zvieraťom Hondurasu.
– Aztékovia a Mayovia považovali Aru arakangu za dôležitý symbol a jej červené sfarbenie spájali
s rôznymi božstvami, čo je dôvodom, pre ktorý ju často chovali ako domáceho miláčika.
– Sú veľmi šikovné a celkom ľahko sa vedia naučiť imitovať ľudskú reč.- Rovnako ako Ary hyacintové, aj Ary arakangy dokážu letieť rýchlosťou až 56 km/h.
– Ako väčšina ár, Ary arakangy jedia predovšetkým semená, orechy, ovocie, kvety a listové výhonky.
No bolo tiež pozorované, že najmä počas obdobia rozmnožovania, keď vyžadujú extra bielkoviny vo
svojej strave, sa živia hmyzom, slimákmi a larvami.
– Existuje veľké množstvo krížencov. Najznámejším je Ara catalina (Ara arakanga a Ara ararauna),
ktorá je veľmi obľúbeným maznáčikom pre svoje pestré sfarbenie a tiež pre svoju povahu. Narozdiel od Ary arakangy je milšia a priateľskejšia.
U nás sa môžete stretnúť so štryrmi Arami arakangami – Barbie, Lilien, Viven a Mauglí. Kráska Barbie je v Arakove od samého začiatku a fakt, že je naša prvá arakanga, si plne uvedomuje a aj preto si vždy sama povie, či chce alebo nechce, aby sa jej niekto dotýkal 😀 .
Dvojičky Lilien a Vivien si s každým vždy radi urobia fotku a nechajú sa hladkať po hlavičke a náš fešák Mauglí, ten má najradšej, keď sa môže k niekomu pritúliť na hruď. Príďte sa s nimi zoznámiť!